Cathedrala Notre Dame (Chrám Matky Božej)

Katedrála Notre Dame ja  najznámejšou katedrálou vo Francúzsku. Je zasvätená Panne Márii. Miesto, na ktorom stojí, bolo posvätné už od čias Keltov. Bola miestom, kde sa odohrávali všetky dôležité národné a náboženské udalosti.

Meria na dĺžku 130 metrov, dve predné veže sú 69 metrov vysoké a zadná veža meria 90 metrov. Má niekoľko obrovských ružicových okien, za najúchvatnejšie je považované severné, ktoré je vysoké 21 metrov. Východné piliere sú široké 15 metrov. Na západnej strane sa nachádzajú tri široké portály, Galéria kráľov a známe obludy.

Základný kameň položil v roku 1163 biskup Maurice de Sully. Malo to odrážať status Paríža ako hl. mesta Francúzskeho kráľovstva. Meno prvého architekta sa nezachovalo. Známy je až Jean de Chelles, ktorý rozšíril severnú priečnu loď chrámu. Po jeho smrti Pierre de Montreuil dokončil priečnu loď na južnej strane. Po ňom zmenil aspidu do jej súčasnej podoby Pierre de Chelles a Jean Ravy dokončil chór. Katedrála bola dokončená v roku 1345.

Počas 17. a 18. storočia, keď už pôvodný gotický štýl nebol „moderný“, boli farebné sklá nahradené čírym sklom, hrobky boli zničené a chór bol prestavaný v barokovom štýle. Napriek tomu katedrála stále predstavuje typickú francúzsku gotickú stavbu.

Počas Francúzskej revolúcie bola katedrála zatvorená, maľby a sochy boli odvezené a kovové predmety roztopené. Sochy v životnej veľkosti, ktoré stáli po bokoch vchodov a tiež sochy kráľov z Judahu boli rozlámané na kúsky. Po revolúcii bola najprv katedrála zasvätená kultu rozumu a kultu najvyššej bytosti. Interiér slúžil ako sklad zásob, krmiva a jedla.

Katedrála Notre Dame bola kompletne zrekonštruovaná až v 19. storočí. Zrekonštruovali je Jean Baptiste Lassus a Viollet-le-Duc, ktorí pridali zadnú vežu a sakristie. Posledná rekonštrukcia prebehla v rokoch 1991 – 2001.