Arc de Triomphe (Víťazný oblúk)

Víťazný oblúk je jednou z najreprezentatívnejších pamiatok Paríža a taktiež najslávnejším symbolom francúzskej národnej histórie. Nachádza sa na západnom konci promenády Champs-Elysées, v centre námestia de l’Étoile. Dnes ponúka Oblúk múzeum spojené s históriou monumentu a panoramatickým výhľadom zo strechy. 

Stavba Víťazného oblúku začala v roku 1806 na príkaz Napoleona Bonaparta na počesť francúzskej armády; krátko po jej víťazstve v Austerlitzi. Oblúk bol dokončený o tridsať rokov neskôr, 30. júla 1836 za vlády Luisa Filipa. 

Oblúk je 51 metrov vysoký a 45 metrov široký a je druhým najväčším Víťazným oblúkom na svete. 

Oblúk navrhol Jean Chalgrin a ide o neoklasickú verziu románskej architektúry. Chalgrin dohliadal na stavbu až do svojej smrti v roku 1811. Potom ho nahradil Joust. V roku 1814 bola stavba pozastavená a dokončil ju až tretí architekt, Blouet, v rokoch 1833 – 1836. Okrem architektov na projekte spolupracovali aj významní francúzski akademickí sochári: Cortot, Rude, Étex, Pradier a Lemaire. Vo svojom základe má Víťazný oblúk štyri základné súsošia. Sú to: „Triumf z roku 1811“ (od Jeana-Piera Cortota), „Vzdor“ a „Mier“ (od Antoine Étexa) a „Odchod dobrovoľníkov v ´92“ tiež nazývané aj „La Marseillaise“ (od Francoisa Rudeho). 

Na vnútorných stenách je vyrytých 558 mien francúzskych generálov. Niektoré mená sú podčiarknuté, tí vojaci zomreli v boji. Tiež sa tu nachádza bohato zdobený fríz a nad ním je 30 štítov s vyrytými menami slávnych víťazstiev z obdobia Revolúcie a Napoleona. 

Pod Oblúkom je hrobka neznámeho vojaka z prvej svetovej vojny a večný oheň horí za tých, ktorí zomreli v oboch svetových vojnách, ale nikdy neboli identifikovaní. 

Zo slávnych víťazných pochodov okolo Oblúka treba spomenúť aspoň nemecký z rokov 1871 a 1940, potom francúzsky z roku 1918 a francúzsky spolu so spojencami v rokoch 1944 a 1945.